Vlhkostná zábrana na poranenom mieste spomaľuje odparovanie vlhkosti, ktorá je prirodzene prítomná v koži. Keď sa poranenie hojí vo vlhkom prostredí, deje sa tak bez vzniku chrást. Aj obklad z čajového vrecka a vody predstavuje účinnejšiu liečbu, než keď nepodniknete nič. Použitie zvlhčovacieho prostriedku výrazne znižuje bolestivosť bradavky a predchádza vzniku chrasty na povrchu bradavky. (Ziemer)

Ak sa však poranené bradavky liečia stále bežne odporúčanou metódou osychania na vzduchu či sušenia fénom, vzniknú na rozpukaných miestach chrasty, ktoré potom dieťa pri kojení často odstráni. Tým začne bradavka znovu krvácať a vytvorí sa nová chrasta. Tento postup sa opakuje, kým sa poranenie nezahojí, pre matku však ide o veľmi nepríjemné obdobie.

Už na začiatku 70. rokov sa zistilo, že vlhké prostredie, kde sa nevytvárajú chrasty, podporuje pohyb buniek naprieč povrchom poranenia a proces hojenia uľahčuje (Rovee 1972). Súčasné metódy liečby poranení využívajú vlhkosť na to, aby hojenie prebiehalo ľahšie. Vlhké prostredie je kľúčové pre epitelizáciu, šírenie a prenos epitelových buniek po povrchu rany počas hojenia. (Bolton 2000) Oleje, vrátane oleja s vitamínom E, hojeniu poranení nenapomáhajú. Všetky oleje zostávajú na povrchu kože a môžu priniesť určitú dočasnú úľavu. Suchej či popraskanej koži však nechýba olej, chýba jej vlhkosť.

Pridať vlhkosť koži zvonka však nie je možné (tento proces musí prebehnúť znútra). Ak pomôžeme koži brániť vyparovaniu vlhkosti, dokáže si koža uchovať viac zo svojej prirodzenej vlhkosti.

Pre matku, ktorá má poranené bradavky, však môže hlavný problém spočívať nie v rýchlosti uzdravenia bradaviek, ale v tom, ako rýchlo dosiahne úľavu od bolesti.