Až do 30. rokov 20. storočia predstavovalo kojenie prakticky univerzálnu prax. V tej dobe však vznikla náhrada materského mlieka, ktorá sa vyrábala z upraveného kravského mlieka a stala sa symbolom bohatej spoločnosti. To viedlo k dramatickému zníženiu miery kojenia.

Teraz je znovu kojenie veľmi silne podporované, pretože štúdie už od 60. rokov 20. storočia opakovane preukazujú, ako je kojenie prínosné a ako je materské mlieko nenahraditeľné. Dojčatá, ktoré sú kojené, trápia menej často rôzne choroby ako nachladnutie, hnačky či ušné infekcie. Okrem toho je u kojených detí menšia pravdepodobnosť, že budú trpieť alergiami. Kojenie je navyše dôležité pre psychickú pohodu matky i dieťaťa.

Kojenie však tiež niekedy býva pre matku nepríjemnou skúškou. Dôvodom môžu byť vtiahnuté bradavky, bolestivé bradavky, infekcia prsníka (mastitída), kvasinková infekcia v ústach dieťaťa a na bradavkách, neustále unikanie mlieka z prsníka a jeho spoločenské implikácie či len nedostatočná tvorba mlieka, ktorá vedie k pocitu viny a nedostatočnosti.

Normálne satie novorodenca spôsobuje na koži bradavky viditeľné zmeny, predovšetkým opuchy a chrasty. Často tiež môžeme pozorovať pľuzgiere, zapálené oblasti a lúpanie (Ziemer 1993). Štatistiky odhaľujú, že 80 až 95 % dojčiacich žien zažíva do určitej miery bolestivosť, 26 % hovorí o extrémnej bolesti bradaviek (Newton 1952, Walker 1989). Je evidentné, že poranenia bradaviek sú stále veľmi častým problémom (Cable 1997).

Bolestivé bradavky môžu tiež zabrániť ejekčnému reflexu (vystrekovaniu mlieka). Matku začne trápiť napätie a otvára sa bludný kruh, ktorý často vedie k predčasnému odstaveniu.

Poškodenie bradavky môže predstavovať faktor uľahčujúci vznik infekcie mikroorganizmami (Candida albicans, Staphylococcus aureus) a zvyšovať riziko vzniku mastitídy v dôsledku infekcie vzostupného mliekovodu (Amir 1991, Livingstone 1999).

Najdôležitejšia pre prevenciu poškodených a bolestivých bradaviek je správna poloha a správne prisatie dieťaťa pri kojení. (Klaus 1987).

K vzniku popraskaných či rozpukaných bradaviek môžu prispieť aj niektoré ďalšie faktory, napríklad výrobky, ktoré odstraňujú z oblasti bradavky prirodzenú ochrannú vrstvu (mydlá, šampóny), kvasinková infekcia či ekzém, prípadne sklon k suchej pokožke. Zásadne dôležitá je riadna hygiena s využitím vhodných výrobkov.

Zastaraná metodika liečby popraskaných či rozpukaných bradaviek požadovala udržiavanie poškodených bradaviek suchých. Keď sa však poranenie hojí vo vlhkom prostredí, deje sa tak bez vzniku chrást. Nový prístup preto prináša zmenu: je potrebné na poranenom mieste vytvoriť vlhkostnú zábranu, ktorá spomaľuje odparovanie vlhkosti, ktorá je prirodzene prítomná v koži.

Je dobré, že dnes už môžeme naše znalosti o dôležitosti kojenia doplniť podrobnými znalosťami o tom, ako môžu dojčiace matky predchádzať rôznym problémom a ako ich môžu liečiť.

Ďalšie profesionálne informácie: